Rubrika - 2009 - Co bude dál
4/08 - MVDr. Juraj Hanulay (trenér a bývalý československý reprezentant)
Uponáhľaný svet bráni zaoberať sa mnohými príčinami a následkami každej našej činnosti. Tento stav sa výrazne prejavuje aj v jazdeckom športe. Nemáme trpezlivosť v práci na sebe alebo v práci s koňom a tak často vyrábame polotovary.
V rámci svetových dimenzií dosiahol jazdecký šport (drezúra i skákanie) svoje maximum, čo dokazujú aj výkony a výsledky posledných rokov. Možno zodpovedne povedať, že lepších výkonov by snáď už nebolo možné dosiahnuť bez použitia rôznych chemických prostriedkov (dopingov), čo je samozrejme nehumánne, ale aj zakázané.
K takýmto výkonom a výsledkom dopomohla vysoká kvalita chovu a zlepšenie odbornosti výcviku. Celý tento proces sa však najviac prejavuje na menšej skupine ľudí, profesionálov, chovateľov a sponzorov. Vo všeobecnosti, v širokej základni, sa zlepšila len málo. Prevažná väčšina jazdcov, trénerov i sponzorov tápe, alebo nevie ako využívať to pozitívne čo bolo dosiahnuté. Tento stav je preto taký, lebo osveta v tomto športe je na nízkej úrovni a i mnohé, rôzne druhy školení nedosahujú patričnú odbornú úroveň. Teda všetci tí hore spomenutí by sa mali viac odborne dívať na jazdecký šport a zodpovednejšie načrieť do hlbín poznania o jazdeckom športe. Mnohí by sa mali uvedomiť, že kone nie sú stroje, že musíme mať k ním lepší vzťah a pracovať s nimi v kľude a s citom. Kone to pochopia a ocenia.
Teda čo ďalej? Súčasný stav výcviku jazdcov a koní nie je na najlepšej úrovni. Je mnoho oblastí, kde by sa malo kdečo vylepšiť. Trénerské kádre by mali lepšie poznať anatómiu a fyziológiu koní a jazdcov. Pri výcviku by sa nemali dívať len na technickú stránku ale aj na psychiku jazdca a koňa. Nesmieme zneužívať toho čo nám kôň ponúka ak my na to nemáme. Celý proces výuky ako jedných tak aj druhých sa musí spomaliť, musí dozrieť. Genetika urobila veľký skok dopredu pričom vznikli i vyhranenejšie nervové typy koní. To vyžaduje ich lepšie poznanie a správne využitie v tréningovom procese. Pri výcviku treba dbať na to, aby sa s požiadavkami u mladých koní a jazdcov príliš neponáhľalo a každý stupeň výcviku dozrel. V opačnom prípade sa to zle odrazí v psychike koňa a jeho celkovom zdravotnom stave. S niektorými koňmi musíme ísť pomalšie a len tak dosiahneme lepších a trvalejších výsledkov.
Závody v budúcnosti by sa mali ináč organizovať. Pre mladé kone je potrebné urobiť viac súťaží s rozoskakovaním, aby sa nemuseli kvôli lepšiemu umiestneniu škodlivo naháňať. Veľké počty koní v súťažiach treba rozdeliť a s tých najlepších urobiť rozoskakovanie. To všetko sa musí uskutočniť v kľude a na oblúkoch (stavba parkúrov).
Pri výcviku jazdcov musíme byť viac kritickí, kvalita jazdenia sa môže docieliť len vtedy, keď jazdci na koni budú správne sedieť, v rovnováhe, správne používať pomôcky, budú ovládať techniku jazdy parkúru čo si zafixujú pre celý športový život. Na základe výsledkov slabých jazdou na vynikajúcich koňoch nemôžeme posudzovať úroveň športu. Často krát takto dosiahnuté dobré výsledky negatívne ovplyvňujú charakter jazdca a jeho ďalší odborný rast. Preto je dôležité venovať sa viacej a dôsledne kompletnej výuke jazdcov, lebo oni budú odovzdávať svoje vedomosti ďalším generáciám jazdcou aj koní.
Je dôležité, aby tréneri boli odborne zdatní. Musia poznať mechaniku pohybu, u všetkých koní musia vyžadovať pohyb zozadu, cez chrbát na zníženom predlženom krku. Inak kone chodia nevyvážené, na predku a často len utekajú. Musia dbať na to, aby ich žiaci bez potrebného precítenia pohybu nepreskakovali stupne výcviku. Veľa chýb je len preto, že jazdci nesedia na koni v rovnováhe, že necítia správny pohyb koňa a to preto, že ich nikto k tomu správne neviedol. Tréneri, ktorý to neprežili a neprecítili ťažko môžu viesť svojich zverencov k tomu, aby správne pochopili a precítili pohyb koňa.
Ako ďalej? V našom myslení sa musíme preorientovať, musíme byť odborne vyspelejší, aby sme našli s našimi koňmi spoločnú reč. Len takto sa dostaneme ďalej!